Významné osobnosti ÚM STU

Prof. Ing. Koloman Ivanička, PhD.

25. 5. 1954 - 10. 10. 2013

Pedagogické skúsenosti získal na VŠE (dnes Ekonomická univerzita) v Bratislave, kde pôsobil ako vysokoškolský učiteľ. Manažérske schopnosti uplatnil vo viacerých významných riadiacich pozíciách - ako riaditeľ Inštitútu riadenia pri Úrade vlády SR a dlhoročný vedúci katedry Ekonomiky a riadenia stavebníctva na Stavebnej fakulte STU v Bratislave.

Svoju vedeckú a výskumnú aktivitu zameral na problematiku bytovej politiky. Vďaka nemu má táto téma už viac ako štvrťstoročie svoje miesto na Slovenskej technickej univerzite, kde pod jeho vedením vznikli mnohé vedecké práce, monografie a učebnice, ako aj prezentácie na európskych a svetových konferenciách.

Vo februári 2008 vznikol Ústav manažmentu STU, ktorý profesor Ivanička ako riaditeľ vybudoval po organizačnej, personálnej a odbornej stránke. Jeho výskumná činnosť bola zameraná najmä na problémy rozvoja stavebníctva a s ním úzko spätého realitného odvetvia.

Bol členom viacerých vedeckých rád (Stavebnej fakulty STU, Fakulty managementu UK, Vedeckej rady STU), členom domácich a zahraničných odborových komisií pre doktorandské štúdium a členom komisie VEGA pre ekonomické a právne vedy. V rámci pracovných ciest navštívil 40 krajín sveta a vystúpil na viac ako 50 vedeckých konferenciách. Od roku 2005 bol členom vedeckého výboru Európskej realitnej asociácie (ERES).

V roku 2011 mu rektor STU udelil ocenenie Profesor roka. Svojou prácou vedca, učiteľa a vrcholového manažéra prispel k rozvoju univerzitného školstva a slovenskej vedy a k výchove viac ako 20 úspešných doktorandov.

Prof. Ing. arch. Rudolf Šteis, DrSc.

1925 - 2006

Narodil sa 10. 10. 1925 v Topoľčanoch, maturoval v roku 1944 v Prievidzi. Po ukončení štúdia na SVŠT FAPS v Bratislave v roku 1950 - ako jeden z prvých absolventov architektúry - pracoval ako odborný asistent na fakulte. Od roku 1951 pôsobil ako vedúci oddelenia a odboru výstavby na KNV v Žiline, v roku 1958 prešiel na Slovenský výbor pre výstavbu v Bratislave.

Od roku 1960 bol technickým námestníkom štátneho ústavu pre urbanizmus a územné plánovanie URBION, od roku 1966 jeho riaditeľom. V roku 1973 prešiel na SVŠT ako výskumný pracovník, od roku 1975 do roku 1987 viedol Katedru urbanizmu a územného plánovania na SvF, neskôr FA SVŠT.

Je spoluautorom Zásad koncepcie hlavných smerov urbanizácie a viedol kolektív, ktorý spracoval metodiku pre Projekt urbanizácie SSR. Je autorom 47 vedeckovýskumných prác a 40 odborných prác a statí; teoreticky ich spracoval v knihách Teória životného prostredia (1980), Sídelné štruktúry (1981) a Nový urbanizmus (1985).

Jeho práca získala uznanie členstvom v medzinárodných vedeckých grémiách, napríklad v nemeckej Akadémii pre priestorový výskum a krajinské plánovanie.